Je skoré ráno. Január, 5 hodín, rok 2021. Tmu nad Šenkvicami pretínajú len svetlá z čeloviek na hlavách tých, čo si dnes privstali, aby do poslednej zamrznutej bobuľky obrali posledné strapce hrozna. KARPATSKÁ PERLA ich na viniči ponechala na takzvaný „ľadový zber“.
Konečne sú bobuľky správne vyštípané niekoľkodňovými tuhými mrazmi. Keby ste do jednej z nich zahryzli, na jazyku pocítite opojnú sladkosť ovocia a v ústach sa vám neroztečie šťava, ale pomaly sa roztopí studená hroznová dreň. Aj preto je nutné zozbierať ľadové hrozno skôr, ako bobule rozmrazia prvé slnečné lúče. Treba ho čím skôr prepraviť do lisovne a spracovať ešte zamrznuté, aby sa premenilo na chutnú, sladkú šťavu s medovými tónmi.
Zababušení oberači a oberačky sa na túto výnimočnú udalosť zakaždým tešia. Vinárovi nie je dopriate zozbierať ľadový zber každoročne, niekedy sú proti nemu škorce, inokedy počasie - ak zimná teplota neklesne pod požadovaných -7 °C. Avšak keď sa spoja všetky priaznivé okolnosti a Svätý Urban si podá ruku s Bakchusom na znamenie šťastnej sezóny, vo vinohradoch sa od decembra do februára môžu stretnúť všetci, čo obľubujú ľadové víno. Najskôr práca, potom pláca, tu totiž platí dvojnásobne.
Vo vinici, v šenkvickom hone Kozara, dohliada na ľadovú oberačku Ladislav Šebo, ktorý od roku 1991 spoločne so svojou manželkou Margitou buduje dobré meno vinárstva KARPATSKÁ PERLA. „Hrozno, ktoré sa dnes zbiera, nie je také jednoduché udržať zdravé. Teraz ho rýchlo prevezieme do lisu, spracujeme, a predpokladám, že ľadové víno z tohto zberu budeme piť najskôr až budúci rok. Potrebuje totiž svoj čas na dokonalé vyzretie,“ hovorí Ladislav Šebo.
Korona – nekorona, robiť sa musí!
Vo vinárstve KARPATSKÁ PERLA perla si napriek terajšej neľahkej situácii, ovplyvnenej koronavírusovou pandémiou, udržiavajú optimistickú myseľ, inak to vo vinárstve, ktoré sa neustále rozvíja a citlivo spája tradičné postupy s najmodernejšou technológiou, ani nejde. Ani v dnešných dňoch, kedy sa v iných firmách čoraz viac prechádza na „home office“, sa klasický zabehaný kolobeh prác v KARPATSKEJ PERLE nezastavil. „Vinári výraz home office nepoznajú, ich kancelária je vo vinohrade,“ hovorí mladšia z dcér Šebovcov, Mária. „Keď treba pracovať a starať sa o to, čo nám dáva príroda, práca z domu v podstate neexistuje. Prírodu nemožno oklamať, zanedbať a nevšímať si ju. Ani počas korony, pretože nám to všetko vráti.“
Oberači v studenom snehu podupkávajú nohami, zmrznuté nosy im prekrývajú rúška a ruky zohrievajú teplé rukavice, dobrú náladu si však nenechajú vziať a čochvíľa si ju vylepšujú nejakou zaujímavou príhodou. Naposledy sa pri ľadovom zbere stretli milovníci vína KARPATSKEJ PERLY v roku 2015 a aj vtedy zakončili kampaň zberom Veltlínskeho zeleného. Počas dnešného zberu spomínajú aj na srdečné hromadné akcie s pohárom vína v ruke a s dobrým jedlom na tanieri (KARPATSKÁ PERLA každoročne víta svojich hostí na terase vinárstva či v zrenovovanej tančiarni pri príležitostí podujatí Pekné víno s rozhľadom, Chute Malých Karpát alebo Za vínom do Šenkvíc) a zo všetkého najviac sa tešia, keď sa svet opäť vráti do normálu.
Prechod do onlajnu
Je niečo po deviatej ráno, traktory s plnými vlečkami pozvážali zber dolu do dediny a premrznutí ľudia sa spokojne lúčia s vinohradom. Ladislav Šebo priznáva, že je vďačný za zodpovedných a čestných spolupracovníkov, za kamarátov, ktorí pri jeho vinárstve stále stoja, no zároveň jedným dychom dodáva, že zatvorením reštaurácií v dôsledku protipandemických opatrení automaticky utrpel i predaj vína, ktorý tvoril v ich vinárstve podstatnú časť obratu.
Nová situácia ho teda donútila prehodnotiť možnosti a v KARPATSKEJ PERLE sa rozhodli zamerať ešte viac pozornosti na náš e-shop. Pre slovenských vinárov je v dnešných dňoch najdôležitejšia podpora zo strany zákazníkov, ktorí uprednostnia nákup obľúbených slovenských vín v menších vinotékach a nie iba v sieťach veľkých supermarketov. Bez zákazníka totiž vinárstva, ako aj to naše, akosi strácajú svoj „lesk a vôňu“. „Ale veľmi sa nesťažujem,“ tvrdí Ladislav Šebo. „V minulosti som mával pocit, že sa niečo musí prihodiť, keďže sme žili hektickú a do istej miery bláznivú, rýchlu dobu. Možno teda budeme musieť zmeniť spôsob nášho života, obrátiť sa viac na vlastný región, podporu zo strany zákazníkov a na spoluprácu s tými, ktorí žijú blízko nás. Slovenské vína majú pred sebou ešte dlhý príbeh.“
